Bankovníctvo
- Banková sústava
- Podnikanie komerčných bánk – postavenie banky ako podnikateľského subjektu
- Bankové operácie – aktívne, pasívne
- Platobný styk a jeho nástroje
- Ostatné operácie komerčných bánk
Banková sústava
- Bankové systémy
- Inštitúcie
- Produkty
- Faktory vplývajúce na efektívnosť fungovania bankových systémov (subjektov)
Bankový systém
sústava prvkov, medzi ktorými existuje určitá väzba – tvoria ho centrálna banka a sieť komerčných bánk.
Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk rozlišujeme:
a) jednostupňový bankový systém
b) dvojstupňový bankový systém
Jednostupňový bankový systém
ústredná pozícia (monopol), postavenie monobanky, jedinej banky oprávnenej všetkými oprávneniami vykonávať bankové funkcie. Monobanka vykonáva funkciu aj centrálnej – aj komerčnej banky. Nevylučuje sa avšak existencia ďalších komerčných bánk. Tieto komerčné banky nemajú postavenie samostatného subjektu, tvoria len organizačné súčasti monobanky, z poverenia ktorej vykonávajú určité funkcie (hypotekárne banky a pod).
Dvojstupňový bankový systém
štandardný systém – ústredné postavenie má centrálna banka, ktorá je zodpovedná za výkon výlučne menovej politiky a vytváranie regulačného rámca a prostredia pre existenciu a fungovanie komerčných bánk.
Multiplikátor depozít – multiplikačný proces
Multiplikátor depozít má obrátený tvar sadzby povinných minimálnych rezerv (PMR)
Predpokladom na to, aby k multiplikácii skutočne došlo, je splnenie dvoch podmienok: ekonomické subjekty uložia svoje disponibilné prostriedky vo forme vkladov do komerčných bánk a banky takto získané zdroje použijú na poskytovanie úverov.
Banka
je inštitúcia, ktorá sa špecializuje na „obchod peňazí“, čiže na zhromažďovanie voľných finančných prostriedkov (prijímanie vkladov a pod.), poskytovanie úverov a prípadne sprostredkovanie ďalších bankových operácií, obchodov a transakcií (výkon inkasa, prevod peňazí, poskytovanie rôznych služieb a pod.) . V širšom zmysle sem patrí aj centrálna banka.
Tieto ďalšie bankové operácie spravidla určujú špecializáciu banky.
Bankový zisk vzniká zjednodušene povedané tak, že sa za vklady vyplácajú úroky (tzv. pasívny obchod) a za úvery sa úroky vyberajú (tzv. aktívny obchod) – rozdiel je zisk.Centrálna banka
predstavuje makroekonomické menové centrum. Vykonáva menovú politiku, emituje bankovky a mince, vykonáva funkcie banky bánk, banky štátu, devízové a kurzové operácie a zastupuje štát v medzinárodných menových a finančných inštitúciách. Cieľom centrálnej banky nie je dosahovanie zisku, čo zvýrazňuje aj skutočnosť, že prebytky hospodárenia odvádza centrálna banka do štátneho rozpočtu.
Úrok
je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Vypočítanie úrokov z istiny podľa určitej úrokovej miery sa nazýva úrokovanie. Úrok je daný úrokovou mierou, ktorá vyjadruje pomer úroku a veľkosti kapitálu. Úroková miera sa vytvára na trhu kapitálu ako výsledok vzájomného vzťahu dopytu po financovaní a ponukou financovania. Vo väčšine krajín však centrálna banka v rámci svojej monetárnej politiky úrokovú mieru priamo alebo nepriamo určuje.
